Report No.3 alebo Keď konečne začína chutiť

Autor: Martina Hodošiová | 30.7.2013 o 14:57 | (upravené 30.7.2013 o 15:03) Karma článku: 6,45 | Prečítané:  348x

  A som tam. Medzi tými, ktorým Amerika učarovala. Konečne, po šiestich týždňoch. Lebo ona nie je len o lenivých ľuďoch, nezdravom jedle, ... (Report No.2) Stačí prekročiť hranice tábora, kde vidíte iba nedostatky a vyjsť na pomyselný kopec a pozrieť sa na to krásno. Veď Boh pri stvorení sveta nezabudol ani na štáty. Ako dobre.  

 

Po väčšine svojich voľných dní (jeden za týždeň) sa, pekne povedané, kvalitne flákam.

Odpisujem na maily, skypujem a len tak si užívam pokojný deň.

Ale raz za čas je dobré opustiť svoje zabehané stereotypy a povedať ahoj niečomu novému.

 

Ešte, že máme známosti.

Aj tu v Amerike.

A taká dobrá známosť Vám vie, sama od seba, zorganizovať celodenný výlet.

A nie priemerný, to teda nie.

 

Na maily teda neodpíšem, mamka s ockom ma nebudú počúvať dve hodiny, ako vkuse rozprávam, ale za to, ja budem plávať v .. oceáne a..

No, po poriadku.

 

K tomu všetkému ešte pripájam, že v živote potrebujete mať aj šťastie.

Na tie známosti.

A ešte keď také známosti, ktoré s Vami drú vysokoškolské lavice v Bratislave, tu v štátoch pracujú a bývajú nejakých 20 míľ od Vás, to už je viac, ako len šťastie.

 

Potom sa Vám jedného krásneho dňa tá známosť ozve, OK, volajme ho Lukáš, a len tak sa Vás spýta, či nepôjdete budúci týždeň na výlet.

Vymeníte si day off s kamošom a odpovedáte, že na výlet pôjdete.

 

Streda, 5.00 a.m.

Stojíte pred adminom a nedočkavo očakávate auto. Síce neviete, ako vyzerá, ale keď zrazu vidíte bieleho Nissana, je Vám jasné, že je to Váš kamoš, veď kto ráno o piatej ide na návštevu do kempu?

 

8.00 a.m.

Slovenská posádka, limuzínka z požičovne a americké cesty.

Hudba bojuje o priazeň s našimi hlasmi.
Vyhrávame.

Debaty o tom, ktorý kemp je lepší, kde sú viac „Kosher" a kde sú dievčatá krajšie..

 

11.00 a.m.

Vyberáme parkovací lístok z automatu.

Sme na mieste.

Atlantic City.

Niečo ako Las Vegas, ale v menšom podaní.
(V Las Vegas som nebola, ale z filmov si dovolím konštatovať J)

Dostávame mapu a sprievodnú knihu po meste (zadarmo?!).

 

Tramtarará.

Atlantický oceán!

Predychávame.

Keď budeme mať šťastie, tak aj potopený Titanic možno..

Horúci piesok sa nám dotýka chodidiel.

Netrvá dlho a oceán nás naplno stiahne so svojimi vlnami.

 

13.30 p.m.

Obed v aute, počas jazdy.

Nie je čas na zastavovanie, to najlepšie nás ešte len čaká.


15.30 p.m.

Áno, áno, áno.

Cieľ našej cesty, 500 míľ úspešne zdolaných.

 

Philadelphia!!!!!!!!!!!!!!

 

(Jediné, čo sa mi s týmto mestom  doteraz spájalo, sú Flyers. Som predsa z nejakej hokejovej rodiny. Pozdravujem týmto Maťa, i keď on je za Edmonton J)

 

Praví turisti, vyberáme mapu, zoznam pamiatok a atrakcií a ideme na to.

Praví turisti, ešte sme sa ani nepohli, mapu zatvárame a pýtame sa okoloidúcich.

Praví turisti, hlavy hore, zrak spočinutý na mrakodrapoch.

 

Sme očarení.

Architektúra.

Ulice.

Uličky.

To je moje.

Je toho tak veľa.

Chcete spracovať všetky podnety, ktoré Vám to mesto dáva.

Chce ho pochopiť.

Chcete sa v ňom cítiť.

Špeciálne, ako sa vo Philadelphii cítiť má.

 

18.00 p.m.

To najlepšie ešte len prišlo?

Nechce sa mi veriť.

Som očarená na druhú.

Tma objala mesto, zasvietili sa svetlá a až teraz to dostalo ten pravý drive.

 

Úprimne, chcelo sa mi plakať.

Od radosti.

Od šťastia.

Aké je to krásne, to všetko.

Všetky budovy, obchody a parky a fontány a ulice.

Úplne iný šat, ako počas dňa.

 

Zastavujeme sa v Starbuckse a naše posledné kroky vedú do Love parku.

Posledné fotky s fontánami, svetlami, ligotom a myslím, že aj atmosféru tohto mesta sme zachytili na nejakej z nich.

 

A ono to ešte stále nie je všetko.

Lebo tá Vaša známosť, ten Lukáš, ten Vám ešte spraví okružnú jazdu nočným mestom.

Večer, niečo po pol desiatej.

Teplé, letné počasie.

Vaša biela limuzínka.

Otvorené okná.

Hudba.

 

Vaše ruky a tvár sa bezprostredne stretávajú s mestom.

Tykáte si s ním.

Vietor Vám veje vo vlasoch.

A vy naposledy vdychujete ten krásny, jedinečný vzduch.

Naposledy pozeráte na tie krásne a jedinečné vysvietené budovy.

Naposledy počujete pulzovať vodu krásnymi a jedinečnými fontánami.

Naposledy ste súčasťou tohto krásneho a jedinečného mesta.

Nádhera.

Ste súčasťou reality, aj keď máte pocity hodné filmovej hviezdy.

 

Vy, malá osôbka z malého Slovenska.

Môžete zažiť aj niečo také veľké a krásne.

 

 

Oplatí sa snívať.

Oplatí sa nemať hranice pri snívaní.

A aj tak, skutočné zážitky Vám tie nehranice posunú ešte ďaleko ďalej.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?