Report No.2 alebo Nie je všetko zlato, čo sa blyští

Autor: Martina Hodošiová | 9.7.2013 o 20:27 | (upravené 9.7.2013 o 21:03) Karma článku: 6,56 | Prečítané:  401x

A štáty sa teda blyštia. A poriadne. Som hrdá na to, že som Europánka. Som hrdá na to, že som Slovenka. Som hrdá na to, že som východniarka. A som hrdá na svojich rodičov.

Som toho názoru, že média až príliš vytesali z Ameriky zasľúbenú zem.

Zem, kde je všetko jednoduché.

Zem, kde je všetko možné.

Zem, kde je všetko bezchybné.

Zem, kde je všetko dovolené.

Zem, kde vy určite budete šťastní.

 

Som veľmi veľmi hrdá, že som tu prichádzala s iným postojom.

Teda, nebrala som to tak, že teraz sa mi konečne začína život, teraz až pochopím, čo je to zábava, čo je to užívanie si, čo je to plniť si sny.

(Koľko pokory v jednom odstavci.)

 

Po trojtýždňovom podrobnom analyzovaní (som predsa nejaká budúca psychologička) správania sa amerických detí, dospelákov a ich životného štýlu, som prišla na pár vecí.

Neviem, kde mám spomenúť tento hneď prvý poznatok, aby nabral na dôležitosti, ale asi ho spomeniem viac krát.

Som hrdá na to, že som Europánka.

Som hrdá na to, že som Slovenka.

Som hrdá na to, že som východniarka.

A som hrdá na svojich rodičov.

 

A teraz že prečo.

Všetky moje názory a postoje a neviem čo všetko pramení v jednom základe.

Amerika nemá  kultúru.

Nemá tradície.

Všetko to, čo tu je, je iba nejaký zlepenec celého zvyšného sveta.

Zrejme výsledok kolonizácií a neskorého objavenia tejto zemi.

A toto sa prejavuje na správaní ľudí a na ich životnom štýle.

 

(Upozorňujem, že to je to, čo som si všimla na tých pár stovkách ľudí, s ktorými  som každý deň a vidím, ako sa správajú a ako pristupujú k veciam a situáciám. Netvrdím, že to takto musí byť všade tu. Ale dosť vážne si to myslím.)

 

Po prvé: ZÁBAVA

To je to, čo oni žijú, čo potrebujú a všade hľadajú.

Nie je tu zábava? Dovidenia.

Idú ďalej a hľadajú, kde je ešte nejaký ten zvyšok zábavy po tých pred nimi.

A tak dookola.

 

Po druhé: ĎAKUJEM, POVINNOSTI NIE

To pramení v tej zábave.

No veľmi to dokopy nejde, že zábava a povinnosti. Tí sa spolu nehrajú.

Ak niečo robia, tak iba preto, že sa im práve chce.

Po piatich minútach sa mi nechce, tak to nerobím.

Jednoduchá politika.

 

Po tretie: JEDLO. VEĽA JEDLA

To, čo som videla tu, to stačí počuť.

Pohľad už nie je potrebný.

Plné stoly, plné taniere, plné ruky, plné ústa.

A stále dookola.

Neberú ohľad na to, či to napokon zjedia, alebo to vyhodia do koša.

Nepriamo je tu zakomponovaná psychológia, čo využívajú obchodné reťazce.

Všetko, čo chcete kúpiť, môžete kúpiť väčšinou iba vo veľkom množstve.

Veľké cereálie, veľké balenia Coca Coly, veľké balenia cukríkov, veľké balenia pečiva.

(A potom prečo veľkí ľudia.. .)

Veľa, veľa, veľa.

No, chápeme sa.

 

Po štvrté: NESTARÁM SA

Ako vyzerám.

Čo si o mne myslia.

Čo chcem dosiahnuť.

Čo budem robiť dnes, zajtra a vôbec.

Nič.

Je mi to jedno.

Príde deň a ukáže, že čo.

O nič sa nesnažia.

 

Dievčatám je jedno, že majú oblečenie veľkosti S a pritom XL by im bolo tak akurát.

Nemajú hrdosť a úctu samé voči sebe.

Chalani sú mierne arogantní a nad vecou 24 hodín denne.

 

Celé je to prevrátené.

Stačí, že máte iPhone a ste online.

Stačí, že máte Conversky na nohách a Abercrombie tričko na sebe.

Stačí, že ste takí, ako sú aj ostatní.

Takí nijakí.

 

A toto všetko je tým dôvodom, prečo som hrdá na to, že som Europánka, Slovenka.. a tí moji rodičia - to je kapitola.

Tá ich výchova, to by bolo na ďalší blog.

Keď som nadávala každú sobotu, že musím upratovať, každú nedeľu po obede (a určite nie len vtedy), že musím umývať riad a keď mi mamka vravela, že otvor oči a pozri, čo všetko môžeš urobiť a nečakaj, kým Ti ja rozkážem.

 

Teraz sa nečudujem, prečo celý „kitchen a housekeeping staff" tvoria Slováci, Maďari a Poliaci.

Vysvetlenie, myslím, nepotrebujete.

 

Záver druhého reportu:

 

Dnes viem, že si chcem svoj pôvod, svoju kultúru a tradície navždy vážiť.

Vštepovať potom ďalej mojim deťom.

Aby sme neboli takí nijakí, zlepení, ale špeciálni.

Takí, aké celé Slovensko je, aká je tu mentalita.

Nech má aj tisíc defektov, ale je výnimočná.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?