Dane sa platia za dom, auto, psa, ... a aj za sny.

Autor: Martina Hodošiová | 19.3.2012 o 16:10 | Karma článku: 6,44 | Prečítané:  767x

A nie len za tie. Vlastne, za všetko krásne, čo zažijeme, dosiahneme v konečnom dôsledku zaplatíme. A škoda, že nie peniazmi. Buď ubudne z našej krásy či múdrosti, stratíme súkromie alebo žijeme svoj sen ďaleko od blízkych ľudí a tak sa aj poriadne trápime. Zrejme tu asi platí priama úmera. Čím väčší a krajší je Tvoj sen, tým väčšiu daň zaň zaplatíš. Matematika nepustí. Fakty.  

A tak sa viac než často stáva, že namiesto radovania sa z niečoho nadávame a repceme, plačeme, lebo my sme chceli len tú peknú časť a tú tmavšiu sme k tomu dostali grátis. Ale prosil o ňu niekto?

Budem teraz o sebe a o svojom anglickom živote. Lebo v súčasnosti o inom ani neviem. Od malička som snívala, že raz budem cestovať krížom krážom. Cez poľský Leluchów až po nejaké tie brazílske pralesy. A zakotvila som niekde v strede. Vo Veľkej Británii.

Oj, koľko radosti sa objavilo v malom dievčatku, keď si prvý krát bookovalo letenku a každú minútu cez deň si predstavovalo, čo všetkokrásne uvidí a zažije a ...

Bum bác. Dievčatko sa na obláčiku neudržalo, spadlo a pink okuliare sa už ani pozbierať nedajú. Realita trošička iná. Samozrejme, sen sa splnil, a ako veľkolepo. Samostatnosť, vlastné financie, vlastná zodpovednosť a voľnóóóóóósť. Ale:

Rodina kdesi v strede Európy a Skype vzťah v plnom prúde. Všetky zvyky, polovičky, tretinky a štvrtinky ostali doma a teraz sa ukáž, aká si silná a šikovná. Hľadaj si nové zvyky, polovičky, tretinky, ... a k tomu prvé veľké chyby a zlyhania a plať za ne, zasa škoda, že nie peniazmi. A už večer pred spaním prosím Boha, že ja som to tak s tou voľnosťou až nemyslela a radšej by som späť domov...

Len si pekne ostaň a ži si svoj sen so všetkým, čo k tomu patrí. Takže plačem, trápim sa, plačem – hej, aj dva krát denne. A keď si už myslím, že bude lepšie, to ešte len to najhoršie prichádza. No po čase si zvyknem aj na tie zlyhania a omyly, na skypové a facebookové vzťahy a v podstate som aj rada, že to je tak, ako to je.

 

Vlastne som týmito omáčkami len chcela povedať, že som rada, že za všetko pekné si musím odžiť niečo nepekné. Preto si dnes neuveriteľne vážim tie svoje slovenské polovičky, tretinky, ... čo ma čakajú doma a tiež aj tie polovičky a tretinky, čo mám tu.

A vážim si všetko, čo sa v mojom živote stane. Nech je to dobré alebo zlé.

Lebo keď spadnem a posedím si nejaký ten čas na svojom človečenskom dne, vstávam silnejšia a všetko má pre mňa dvojnásobne vyššiu hodnotu. A užívam si to ešte viac.

Tak. :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?