Život v dvoch Londýnoch naraz

Autor: Martina Hodošiová | 2.11.2011 o 20:36 | (upravené 2.11.2011 o 20:51) Karma článku: 6,04 | Prečítané:  575x

  Čítala som v Eve článok, v ktorom jedna baba opisovala svoju dovolenku v zahraničí. Ale úplne iným spôsobom, ako sme zvyknutí.  Žiadne pyramídy, morské vlny alebo zrúcaniny zo šiesteho storočia pred Kristom. Pohľad na lukratívne miesto cez ľudí. Ich mentalitu a správanie.  

 

Uvedomila som si, že Londýn, v ktorom teraz žijem by som mohhla opísať cez House of Parliament, London Eye či Tower bridge. Ale po pravde, komu by sa to chcelo čítať? Veď tieto pamiatky už boli v rôznych knihách opísané snáď už bilión krát. Viac sa mi páči pohľad na túto metropolu cez ľudí, ktorí tu sú. Lebo nech sme kdekoľvek, celkový dojem, pocity a všetko podobné závisí od ľudí. Akí sú, čo nám ponúknu a ako sa správajú.

Vrátim sa k môjmu pobytu v Londýne. Už sú tomu dva mesiace, čo som tu. A ak raz budem rozprávať niekomu, ako a čo som tu zažila, určite jadro našej konverzácie nebude tvoriť National Gallery a to, čo je v nej alebo Picadelly Circus. Určite budem rozprávať o ľuďoch. Lebo práve ľudia a ich odlišnosť mi ponúkla dva obrazy, dva svety tohto veľkomesta.

Ako prvá, moja nová rodina. Moslimskí černochovia alebo černošskí moslimovia. Ako chcete. Okrem škôlok detí, o ktoré sa starám a autobusových zastávok mi neukázali nič. Ako sa používa metro alebo kde sa cez víkend môžem vybázniť (shopping centrá myslím). Očakávali, že ak niečo chcem, potrebujem, tak si to nájdem sama. Dúfam, že si vie aspoň hŕstka ľudí predstaviť, ako som sa tu asi cítila. S mizernou angličtinou som prišla z východného Slovenska, kde metro videli iba na obrázku (pokiaľ viem, v Prešove ho ešte nemáme) a poriadne nákupné centrum asi tiež (porovnaj prešovský MAX a tunajší Westfield - neporovnateľné!). Cítila som sa ako v najväčšej diere. Všetko skvelé, čo tu VRAJ bolo, pre mňa bolo tabu. Nevedela som, kde čo je, ako sa tam mám dostať alebo som mala panický pocit, že sa ͵͵tamʹʹ stratím. Tam. Niekde v centre, kde je vraj super skvelý život svetiel, diskoték a neviem čoho ešte. Vôbec ma to nelákalo. Môj slovenský Kyjov mi chýbal viac. Mala som pocit, že v malej dedinke so sedemsto obyvateľmi toho zažijem podstatne viac. Veď tám mám priateľov. A vďaka ním to tam stále žije...

Druhý pohľad na vec mi poskytli Slováci žijúci tuna. Ukázali mi Londýn a život v ňom ako sa patrí. Presne tak, ako sa píše v časopisoch a knihách. Cez všetky tie známe miesta, šoping centrá až po krčmičky a kaviarničky kdesi na okrajoch. Ukázali mi, ako sa jazdí metrom (dobre, teraz je to aj pre mňa primitívne). S nimi som začala toto mesto milovať. Milovať všetko, čo som pred tým nenávidela. Lebo vďka ním som už nemusela cez voľné víkendy sedieť v mojej izbe meter krát dva metre. Konečne som mohla byť súčasťou toho skvelého, fantastického a easy života.

Teraz sa síce tiež teším, že idem na Vianoce domov, ale viac sa teším na to, že sa tu po dvojtýždňovej dovolenke vrátim. Teším sa, že tu ešte budem môcť stráviť pol roka, možno aj viac a budem sa môcť nasýtiť tohto lákavého bohémskeho života.

A ešte jedna vec : Londýn pre mňa znamená aj chtivé pohľady Indov a černochov, pre ktorých som neuveriteľne atraktívna (pri všetkej skromnosti). Nepotrebujem byť extra zaujímavá, nepotrebujem ani tú už skôr spomínanú Vuittonku. Stačí mi mojich 178 centimetrov, plavé vlasy a svetlá pokožka. Preto už pre mňa vôbec nie je zaujímavé, že keď posielam pohľadnice domov, pracovník pošty (Ind samozrejme a len tak medzi rečou) ma pýta moje číslo s tým, že ak náhodou nemám, tak priamo na pošte si môžem kúpiť kartu a hneď mu ho dať. Ono by to moje ego aj príjemne pohladilo, keby boli oni aspoň z polovice takí atraktívni pre mňa, ako som ja  pre nich.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?