Vuittonka robí ženu

Autor: Martina Hodošiová | 5.10.2011 o 22:45 | (upravené 6.10.2011 o 15:26) Karma článku: 7,91 | Prečítané:  2062x

Amy má pod posteľou Vuittonku! Chcem ju. Amy je moja, neviem, ako to nazvať. Proste, starám sa o jej deti. A ona sa tvári, že ma má rada, aj moju prácu a že je kamoška. Prvý týždeň som jej to verila, teraz už nie.

 

Ale k tej Vuittonke. Prečo ju chcem? Aby som lepšie vyzeala? Aby sa za mnou viac otáčali ľudia? Tuto v Londýne nie, tu je to samozrejmosť. Ale potom, keď budem študovať v Bratislave... Síce, aj tam je to už samozrejmosť. Tak fajn, aspoň u nás doma, na východe, možno by som s ňou ešte zažiarila. Vyvolala nejaké mini haló. Bola zaujímavejšia, alebo hocičo iné. Len aby som vyšla z davu.

Ale ako teraz tak uvažujem, som materialistka ako sviňa! Sorry za výraz. Čakám, že nejaká kabelka za asi dvesto alebo tristo eur ma urobí niekým iným, možno váženejším?!

Kde sa to vlastne dostávam? Hej, jasné, šaty robia človeka, ale až tak? Tak, že s jednou kabelkou som niečo, no bez nej som iba Obyčajná Martina, ktorú neprijali na výšku, tak odišla do Londýna, kde sa stará o dve černošské deti?

Uvedomujem si svoju úbohosť.

Ako odsúdim ľudí podľa toho, či majú adidasy alebo niečo od Vietnamca. Lebo to nie je kabelka, ktorá stála dve mesačné výplaty, len päť eur vo výpredaji na trhu.

Zabúdam sa na človeka pozrieť hlbšie. Do jeho očí, z ktorých sa vraj dá toľko vyčítať. Nepozorujem ľudskú mimiku ani správanie, odsudzujem ihneď. Ako keby ja som bola Niekto a teraz sa mi klaňajte. Koľko úžasného sa v človeku nachádza a ja to dokážem prehliadnuť len kvúli tomu, že navonok nespĺňa nejaký môj štandard, alebo čo. Každý má svoj osobný príbeh, svoje charakteristické črty. No ja to všetko zahadzujem.

Všetko sa dnes krúti okolo materialistického zmýšľania. Ešte chcem mať toto a toto a ešte toto potrebujem. Túto zimu si ešte okrem iného musím kúpiť kabát, lebo ten z minulého roka už nespĺňa predstavy. A ešte nejaký top, že keď pôjdem doma na disku, aby som mala niečo nové na sebe.

Ozaj sa niekedy pozastavím nad samou sebou, čo hovorím a čo radšej nehovorím, iba si myslím. Ako ja, zástankyňa duševnej, nie fyzickej krásy môžem takto posudzovať. Ako si len protirečím a zhadzujem sa......

Môžem sa vykašľať na Amynu Vuittonku, mne stačí moja Roxy za päťdesiat eur!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?